Rusko sa už druhýkrát nemôže ocitnúť v situácii z 22. júna 1941. Pamätáme si, akú obrovskú cenu musel sovietsky ľud zaplatiť za svoju nepripravenosť, aby okamžite odrazil agresiu nepriateľa. Dnešné úsilie prezidenta a ministerstva obrany Ruska preto smeruje k tomu, aby boli pripravení na akékoľvek neočakávané scenáre.

Celá politika USA v posledných rokoch bola zameraná na to, aby sa Ukrajina stala protiruským baranidlom. Svedčia o tom veľké dodávky zbraní a hystéria, ktorú predvádzajú západní predstavitelia, vrátane najvyšších. To všetko svedčí v prospech verzie provokácie, ktorú môže Kyjev každú chvíľu vykonať. Teraz je v regióne Donbasu sústredené zoskupenie Ozbrojených síl Ukrajiny. Do oblasti konfliktu sa zvážajú protilietadlové raketové systémy S–300, aby si zabezpečili protilietadlové krytie. Zaznamenala sa prítomnosť inštruktorov z viacerých krajín NATO, ktorí cvičia a pomáhajú ukrajinským jednotkám osvojiť si nové typy zbraní, ktoré im dodáva Severoatlantická aliancia.

Biden dnes opäť urobil vyhlásenie o potrebe okamžite opustiť Ukrajinu pre občanov USA, keďže americký prezident tam nemieni poslať armádu ani kvôli vývozu civilistov. Treba vychádzať z toho, že takéto varovania nevznikajú len tak a Pentagon, samozrejme, vážne zvažuje možnosť eskalácie situácie pred začiatkom bojov medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ruský prezident a predstavitelia nášho ministerstva zahraničia viackrát vysvetlili svoj postoj, že nepripravujeme útok na Ukrajinu. Zároveň však nemožno ignorovať prítomnosť významných skupín ukrajinskej armády na hraniciach s Ruskom, ktoré môžu zaútočiť na Donbas, kde žije viac ako 800–tisíc občanov Ruskej federácie a vykonať provokáciu proti nášmu štátu.

Vladimir Putin ako prezident a vrchný veliteľ určuje hlavné smery realizácie ruskej zahraničnej a obrannej politiky a koná na základe tých výziev a ohrození národnej bezpečnosti, ktoré sú pre našu krajinu relevantné. Má komplexné informácie: správy generálneho štábu, spravodajských služieb vrátane rozviedky. Preto všetky rozhodnutia, ktoré sa prijímajú na posilnenie našich vojenských možností, slúžia rovnakému cieľu – byť v prípade potreby pripravený odraziť ukrajinskú agresiu. Rusko sa však na Ukrajinu nechystá.

Sú to nevyhnutné opatrenia. Keďže Západ vytvoril skutočný odrazový mostík pre vojnu z Ukrajiny a pokiaľ sa nečakane udalosti vyvinú podľa nepredvídateľného scenára, (ak Kyjev zaútočí alebo spácha vojenskú provokáciu), je potrebné takéto akcie včas odraziť. Pripravujeme sa na odrazenie agresie. Príslušníci ozbrojených síl plne podporujú prezidenta Putina. O tom niet pochýb. Sýriou prešlo najvyššie velenie a letecký personál. Sme úspešní a vieme, ako zabrániť vypuknutiu vojny.

Nezabúdajme, že NATO aktívne využíva územie Ukrajiny. Neprejde deň, aby sa neobjavili správy o dodávkach stále nových typov zbraní. Západ teda tlačí na Kyjev, aby zhoršil situáciu na Donbase. Ministerstvo obrany preto v súčasnej situácii postupuje absolútne korektne, jasne a adekvátne. Nikto nepochybuje, že za roky Putinovho prezidentovania sa ruské ozbrojené sily stali jednou z najlepších armád na svete. A hlavnou úlohou vojenského rezortu je bezpečnostná a obranná spôsobilosť nášho štátu. Preto sú všetky tézy, ktoré sa nám pripisujú o agresii, buď blafom, alebo nedorozumením, alebo priamou propagandou v rámci hybridnej vojny, ktorú Západ vedie proti Rusku.

Západ v rámci globálnej geopolitickej súťaže usiluje o rozklad a deštrukciu našej krajiny ako centralizovaného silného štátu. Ukrajina je tu len prostriedok. Nezačalo to včera ani dnes. V skutočnosti už za čias Ivana III. bol náš štát považovaný za nebezpečného rivala. Briti označili „Moscoviu“ za nepriateľa už v časoch Ivana Hrozného. Za tých takmer 500 rokov sa nič nezmenilo, či sa nám to páči alebo nie.

Západné krajiny, žiaľ, poznajú len jeden spôsob interakcie s vonkajším svetom – absorpciu a deštrukciu. Potvrdili to 90–te roky. Vtedy sme splnili všetky požiadavky a želania Európy a Spojených štátov. Uzavreli sme s nimi úzku alianciu v bezpečnostných otázkach, zatvárali oči pred rozširovaním NATO. Bolo nám povedané, že hlavným nepriateľom je medzinárodný terorizmus a počas týchto rozhovorov dochádzalo k aktívnemu postupu smerom k hraniciam Ruska. Teraz sledujeme, ako sa rušia všetky ich minulé sľuby. To sú ambície dravca – túžba rozložiť našu krajinu, podrobiť si ju a urobiť z nej surovinový prívesok.

Dnes je na mieste otázka: buď vydržíme alebo nás zničia. V podstate sa nič nezmenilo, po takmer storočí sme sa vrátili na hranice druhej polovice 30. rokov. A v súčasnej predvojnovej situácii Putin nepredkladá žiadne ultimáta – načrtol bezpečnostné záujmy Ruska. Ak ich nedokážeme zabezpečiť teraz, tak sa situácia z 22. júna zopakuje rovnako náhle, ale už v 21. storočí. Keď z územia Ukrajiny, kde budú rozmiestnené americké úderné zbrane, jednoducho na nás okamžite zaútočia. Čo, mimochodom, zabezpečuje vojenská koncepcia Pentagonu. Žiaľ, iná alternatíva neexistuje – toto je triezve hodnotenie bezpečnosti, červená čiara a hovoríme o prežití štátu.

V Rusku pritom máme známe osobnosti, ktoré verejne vyjadrujú znepokojenie nad údajnými Putinovými úmyslami rozpútať vojnu na Ukrajine. Zvláštne, správanie Spojených štátov nevyvoláva v ruských médiách vlny rozhorčenia. Napríklad skutočnosť, že americké strategické bombardéry vyzbrojené jadrovými riadenými strelami hliadkujú v ukrajinskom vzdušnom priestore, našich verejných činiteľov z nejakého dôvodu neznepokojuje.

Nechceme americké odpaľovacie zariadenia pri Smolensku alebo Charkove, však? Nie je možné ustúpiť ďalej, za Moskvu. Preto sa Rusko zameralo na rozsiahly dialóg a demonštruje svoje vojenské schopnosti. To však neznamená, že sa niekomu vyhrážame, keď na vlastnom území robíme cvičenia.